Janko Matúška - zakladateľ Slovenskej hymny

Narodil sa 10.01.1821 v Dolnom Kubíne. Bol štúrovský básnik, spisovateľ, publicista, autor textu slovenskej hymny. Vzdelanie začal na škole v Dolnom Kubíne u jedného zo zakladateľov Matice Slovenskej Leopolda Brucka. Už v mladosti získaval cenné kontakty a vlastenecké povedomie. Neskôr začal študovať v  Bratislave na Evanjelickom lýceu. Od roku 1939 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V tom čase sa začal venovať písaniu básní, v ktorých prejavil veľký cit pre rytmus vychádzajúc z národných piesní. Na ústave panovala tvorivá atmosféra pod pevnou rukou Juraja Pavloviča a Ľudovíta Štúra, ktorí mladých národovcov nabádali aby boli bližšie k ľudu a zároveň ich vyzývali nech prejdú z bernolákovčiny na spisovnú slovenčinu. Matúška sa chopil tejto výzvy a 9. septembra 1843 napísal báseň Pri uvítaní bratov – pravdepodobne prvú v spisovnej slovenčine. V polovici roka 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ. V roku 1851 začal pracovať v štátnej službe a od roku 1870 bol správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne. Písal najmä vlastenecké básne, príležitostné básne a veršované povesti, v ktorých sa často inšpiroval ľudovou slovesnosťou. Svoju literárnu kariéru ukončil počas revolučných rokov 1848 – 1849.  Janko Matúška zomrel 11. januára 1877.

Diela

• Nad Tatrou sa blýska
•  Púchovská skala
• Svätý zákon
• Hrdoš
• Klára Zachová
• Kozia skala
• Sokolíček Plavý
• Preletel sokolík nad tichým Dunajom
• Slepý starec
• Po dolinách
• Vzdychy spod Lysice
• Pomsta
• Hrdosť